Spíš
Pravidelne odfukuješ posledné spomineky na decemebr
Akoby nikdy nebol
Akoby som medzi opadnutým lístím a januárom márne hľadala tvoj zasnežený úsmev
Spíš
Z pravidelnosti ťa nevyrušia ani sirény tlmené tmou
Sanitky odvádzajúce rozbité kúsky nášho MY napojené na infúzie utopených nádejí
Spíš
Moje myšlienky brázdia zákrutami tvojho tela
Hľadajú
Možno úsmev utľapkaný zo snehu
A možno tú dávno zabudnutú budúcnosť
Spíš a všetko čo som ti mohla dať bol december
December
19.12.2008 20:36:33
Komentáre
..rozbite kusky nasho MY...
cela basen je smutnokrasna...paci sa mi velmi, i ked z nej vanie smutok, smutok, smutok...